Falšovanie mlieka cudzorodými látkami
Falšovanie cudzími látkami: pridaním iného druhu mlieka, možno ho odhaliť fyzikálnymi, chemickými a biologickými metódami.
a) Fyzikálne metódy: kvapalinová alebo plynová chromatografia (vychádza z poznatku, že jednotlivé typy mliek majú rôzne zastúpenie MK – spočíva v oddelení ML tuku z vody, následne sa robí hydrolýza, MK sa prevedú do esterov a takto upravená vzorka sa stanovuje chromatograficky), elektroforéza ( vychádza z poznatkov, že jednotlivé druhy mliek sa líšia zastúpením frakcií mliek. Detekčný limit je viac ako 1 %), Metóda založená na rôznej citlivosti bielkovín jednotlivých druhov mliek na teplo (Dokáže odhaliť falšovanie kravského mlieka kozím s prídavkom nad 5%. Zmení sa termostabilita)
b) Chemické metódy: Stanovenie tukových čísel: využíva sa Polenského číslo. Zdĺhavá metóda, ktorá sa v praxi nepoužíva (neutralizácia C8 – C10 mastných kyselín).
- Kravské 1,5-3, ovčie 4-6, kozie 5-10 – prídavok musí byť vyšší ako 1%.
c) Biologické metódy:
- Imunologická metóda: založená na zisťovaní antigénnych vlastností srvátkových bielkovín (imunoglobulínov) jednotlivých druhov mliek. Pod 1% prídavku. BREVI, BOV – kravské mlieko v ovčom a kozom, CAPRI test.
- Test obsahuje mikrotitračné doštičky, do ktorých sa nakvapká vzorka mlieka. Dá sa inkubovať do termostatu. Posúdi sa či došlo k vytvoreniu zóny alebo nie.
- PCR metóda: polymerázová reťazová reakcia – špecifické úseky DNA. Presná metóda. Dá sa zistiť prídavok menší ako 1%.
Falšovanie cudzorodými látkami (mledzivo).
- Na základe senzorického posúdenia (žltšie, hustejšie, viskóznejšie)
- Fyzikálno-chemické hodnotenie: stanovenie tuku, BTS, sušiny, bielkovín, titračnej kyslosti, hustoty, enzýmov – tieto parametre vyššie v mledzive.
- Mikroskopické hodnotenie – natívny preparát sa hodnotí pod mikroskopom. Mledzivo má tukové guľôčky v zhlukoch. Zrelé mlieko samostatne a falšované má aj aj.
- Skúška varom – falšované mlieka majú nižšiu termostabilitu. Varom sa zráža.
- Imunologická – COLTEST – antigénne vlastnosti imonoglobulínov.
Sledovanie inhibičných látok sa musí sledovať. Inhibičné látky – akékoľvek cudzie látky, ktoré bránia rastu a rozmnožovaniu mikroorganizmov (rezíduá antibiotík a sanitačných prostriedkov, konzervačné látky, ťažké kovy, mykotoxíny). Inhibičné látky sa stanovujú v CSL spolu s CPM 2* za mesiac. Tiež sa stanovujú pri prijme mlieka.
STN 570531 – podľa ktorej sa majú sledovať – dané metódy:
- Metódy vyhľadávacie – u nás jedine využívané: dokážu inhibičnú látku, ale nie jej koncentráciu a o akú látku ide. Princíp je založený na sledovaní rastu MO pomocou Bacillus stearothermophylus var. Callidolacti, ktorá sa prejaví zmenou farby živného média.
a) Disková difúzna metóda – zisťuje sa na Petriho miskách prítomnosť antibiotík (Penicilínový typ)
b) Difúzna metóda v mliekovkách – v mikroskúmavkách sa zisťuje prítomnosť antibiotík penicilínového typu.
c) In.test – penicilíny a sulfónamidy
d) Brevi test– penicilíny a sulfonamídy
e) Delvov test – najčastejší v praxi – P, SP, X-Press
f) BETA STAR 100, SNAP test – antibiotiká Β-laktánového typu obsahujú receptor schopný viazať tieto antibiotiká. Zmena farby. Vznik farebného prstenca za ich prítomnosti.
g) Jogurtový test – k vzorke mlieka sa pridá jogurtová kultúra. Nechá sa inhibovať na 3,5 hod pri 400C. Zisťuje sa titračná kyslosť. Kvalitné mlieko nad 250SH