-         Zneškodňovanie nežiaducich MO z čistých a čistených plôch resp. súbor opatrení, ktoré smerujú k odstráneniu MO z čistých a čistiteľných povrchov, zariadení alebo pomôcok, s ktorými sa dostáva do kontaktu mlieko.

-         Robí sa po čistení alebo sa robí súbežne s čistením

-         Dezinfekčné prostriedky musia spĺňať podobné požiadavky ako čistiace prostriedky + musia mať mikrobicídne – usmrcujúce alebo statické účinky – zabraňujúce množeniu.

  Chcete sa naučiť investovať ? Túžite spoznať umenie burzových špekulácií z Wall Street a obchodovať na burze zo ziskom ?! Zaujímate sa o svetové finančné trhy ? Ak áno, všetko potrebné k úspešnému online obchodovaniu nájdete na stránke: www.Forex-system.sk

DELENIE DEZINFEKČNÝCH PROSTRIEDKOV:

-         Fyzikálne chemické prostriedky – používajú sa až po čistení. Využívajú sa v mliekarenskom priemysle. Patrí tu:

a)      teplo – denaturuje bielkoviny – forma pary (100 – 120 ⁰C, 5 – 10 min – vegetatívne formy, 10 – 20 min – spóry), horúcej vody (80 – 90 ⁰C, 10 – 20 min). Môže mať statické ale aj cídne účinky.

b)      ultrazvuk – poškodzuje cytoplazmu buniek, vyvoláva vibrácie molekúl v MO bunke – dezinfekcia vody.

c)      ÚV – poškodzuje NK a bielkoviny, používajú sa germicídne lampy pri 254 nm, využívajú sa na dezinfekciu vzduchu v dojárni alebo v syrárňach. Poškodzuje enzymatické systémy MO.

d)      Ozonizácia – zariadenie dezoster – ozón sa rozkladá na O₂ a atomárny kyslík, ktorý má baktericídne účinky.

-         Chemické – predstavujú určité zlúčeniny rozpustné vo vode s dezinfekčným účinkom. Faktory pôsobenia: koncentrácia (podľa typu dezinfekcie), teplota (cca 40⁰C), doba pôsobenia (súvisí s koncentráciou), pH, tvrdosť vody, MO – množstvo, schopnosť tvoriť biofilm, typ. Musia mať určitú koncentráciu a účinnosť. Ak sa robí po čistení tak má 7 krokov (prvých 5 krokov identických s čistením, ďalší je aplikácia dezinfekčnej látky a posledným je viacnásobný oplach vodou). Ak sa robí súčasne s čistením tak 5 krokov. V mliekarňach sa samostatne dezinfikuje. V prvovýrobe sa robí súbežne s čistením. Chemické dezinfekčné prostriedky delíme na:

a)      Na báze chlóru: obsahujú aktívny chlór. Keď sa rozpúšťa vo vode tak sa vytvára hypochloridová skupina (HClO^-). Je nestála a uvoľňuje sa z nej atomárny kyslík, ktorý spôsobuje zmeny enzýmov. Tiež sa uvoľňuje chlór, ktorý sa naviaže na peptidickú väzbu bielkovín. Vo všeobecnosti sú účinné na vegetatívne bunky, vírusy, vláknité huby. Nie sú účinné na spóry. Chlór sa nachádza v nich ako: organická a anorganická forma.

1.     Chlórnan sodný – 10 – 15 % aktívneho chlóru (savo, cif) – citlivý na svetlo, teplo, je korozívny, dodáva sa v kryštálovej forme alebo ako roztok.

2.     Chlórnan vápenatý – 80 % aktívneho chlóru – je extrémne korozívny, stabilnejší.

3.     Chlórové vápno – 25 – 35 % aktívneho chlóru – citlivý na svetlo, teplo, obsahuje prímesi NaOH, je agresívny.

4.     Chlóramín – stabilnejší, stálejší, menej agresívny. Vyrába sa v rôznych typoch. Najznámejšie chlóramín B – 25 – 35 % (stabilnejší, citlivý na svetlo a teplo, korozívny), chlóramín BS 12,5 – 15 % + sóda, chlóramín R – dezinfekcia rúk.

5.     Chlórové vápno – patrí medzi anorganické. Obsahuje 25 – 38 % chlóru. Obsahuje veľké množstvo prímesí. Nedá sa z neho pripraviť dezinfekčný roztok priamo, preto sa robí ako zásobný roztok. Citlivé je na teplo, svetlo, je korozívne, používa sa ako samostatný dezinfekčný prostriedok v prvovýrobe alebo mliekarňach. Musí sa pripraviť maximálne 1 týždeň dopredu. Pripravíme ho zmiešaním z vodou a necháme cez noc stáť. Na dne sa usadia nečistoty (cca 10 %). Obsahuje 20 000 mg Cl/l.

Tieto prostriedky sú nestále. Treba u nich vedieť aktuálnu koncentráciu Cl. Je možné z nich pripraviť roztok na krátkodobú (200 – 300 mg Cl/l – 10 – 20 min) alebo dlhodobú dezinfekciu (70 – 90 mg Cl/l – 4 hodiny a viac).

% aktívneho chlóru * 10 000 = mg aktívneho chlóru

Kontrola obsahu Cl v dezinfekčných roztokoch: jodometrická titrácia: chlór v kyslom prostredí vytláča z jodidu draselného jód, ktorého množstvo zistíme titráciou z tiosíranom sodným.

b)      Iódové dezinfekčné prostriedky – nazývajú sa jodoformy – obsahujú aktívny jód v organickej forme, povrchovo aktívnu látku a kyselinu. Pri rozpúšťaní vo vode sa aktívny jód naviaže na povrchovo aktívnu látku. Reakcii napomáha prítomnosť kyselín. Výsledkom je vznik komplexnej zlúčeniny, ktorá oxiduje enzýmy alebo sa viaže na nenasýtené (peptidické) väzby. Jodoformi sú účinné na vegetatívnu formu baktérii, vírusov, MO huby. Majú pomerne slabí účinok na spóry. Ak je na povrchu bielkovina alebo iné organické nečistoty znižuje sa ich účinnosť. V stopových množstvách môžu prechádzať do mlieka. Pôsobia na štítnu žľazu. Sú stabilné do t = 50 ⁰C potom jód sublimuje. Pripravujeme ich ako % roztoky. Využívané sú v prvovýrobe.

-    Jodonal A – okrem aktívneho jódu obsahuje aj H₃PO₄ – dezinfekcia strojov. Používa sa ako 0,5 %

-    Jodonal M – ako kyslá zložka sa v ňom nachádza kyselina citrónová + glycerín. Používa sa na dezinfekciu ceckov. Môže sa používať pred dojením ako 2 – 4 %ný alebo po dojení ako 20 %ný roztok.

c)      Dezinfekčné prostriedky na báze kvartérnych amóniových zlúčenín – obsahujú NH⁴⁺ skupinu, ktorá je aktívnou skupinou. Viazaná je na alkyl. Najznámejším je benzalkónium chlorid. Znižujú permeabilitu bunkovej membrány a znižujú priepustnosť bunkovej steny MO. Sú účinné na baktérie. Väčšia účinnosť na G⁺, nižšia na G^- baktérie. Pri G^- sa pri dlhšom používaní objavuje rezistencia. Sú účinné na mikroskopické vláknité huby, vírusy aj na spóry. Ich účinnosť sa neznižuje s organickými nečistotami. Sú to prostriedky, ktoré sa dajú aplikovať pri nízkych teplotách a koncentráciách. Pôsobenie krátku dobu. Sú veľmi penivé. Ťažko sa oplachujú. Už malých (stopových) množstvách inhibujú čisté mliekarenské kultúry. Roztoky sú stále a preto sa pripravujú ako % roztoky. Najznámejším prostriedkom je benzitrin. Používa sa na dezinfekciu ceckov po dojení (20 %ný roztok, hnedastá kvapalina). Rezíduá po ňom nezostávajú.

d)      Iné dezinfekčné prostriedky – najčastejšie používané prostriedky na báze peroxozlúčenín. Najčastejšie používané s kyselinou peroxooctovou, perboritanom sodným. Po rozpustení vo vode sa vylučuje atomárny kyslík (kyslík v stave zrodu). Účinné sú na všetky formy MO (baktérie, kvasinky, vírusy). Ich účinnosť sa znižuje v prostredí s organickými nečistotami. Používajú sa mliekárenskom priemysle v nízkych koncentráciách (0,5 – 1 %) pri nízkych teplotách (20 – 30 ⁰C). Pripravujú sa ako %álne roztoky.

e)      Kombinované čistiace a dezinfekčné prostriedky – ide o prostriedky obsahujúce látky na čistenie aj dezinfekciu. Čistiace látky sú alkalické (NaOH) alebo kyslé (HNO₃, H₃PO₄). Dezinfekčnou látkou pri kyslých kombinovaných prostriedkoch je samotná kyselina (koncentrácia 0,5 – 1 %, teplota 40 – 60 ⁰C, a doba pôsobenia 10 – 20 minút). Dezinfekčné látky – chlórové dezinfekčné prostriedky – chlórnany resp. chlóramín. Pripravujú sa ako roztoky pričom čistiaca zložka je v koncentrácii 0,5 – 1,5 % a pôsobí pri teplote 40 - 50 ⁰C, 10 - 20 minút. Dezinfikujúca zložka je v koncentrácii 200 – 300 mg Cl₂/l. Používajú sa prevažne v prvovýrobe.

Surové kravské mlieko sa vyšetruje v centrálnych skúšobných laboratóriách. Odoberajú ho nakupujúci na MO vyšetrenie 2* do mesiaca pričom sa vyhodnotenie robí po 2 mesiacoch. Vzorka sa odoberá do sterilných vzorkovníc z konzervačným činidlom. V minulosti používané Hessenovo činidlo. Vzorkovnice sú pripravované v CSL. Akýkoľvek mliečny výrobok musí byť po MO stránke odskúšaný. Analýzy sa robia v mliekarenskom závode. Stanovujú sa kritéria sanitácie (CPM, koliformné MO, kvasinky). Hodnotia sa aj kritéria bezpečnosti (stanovenie rodu Salmonella, Staphylococcus aureus, Listeria monocytogenes, baktérie čeľade Enterobacteriaceae – tieto sa v mliečnom závode nestanovujú). Závod si ich dáva robiť do akreditovaných skúšobných laboratórií. Dobu si určuje mliekarenský závod.